Ako málo stačí k radosti
„Dobrý deň. Môžeme prísť s mojou vnučkou navštíviť našu Zuzku? Ona by totižto chcela vidieť škôlku, ktorú Zuzka navštevuje.“ Bol to naozaj milý telefonát a ešte krajšie stretnutie. :-) Zuzka sa vytešovala celá bez seba a malá neterka kládla kopec otázok zamestnancom, obdivovala prístroje a vybavenie izby – „lebo u nich v škôlke také nemajú“. Dokonca nakreslila pre Zuzku aj obrázok....Bolo to naozaj krásne a bohaté stretnutie naplnené láskou a nehou. Stretli sa tu tri generácie, ktoré sa dokázali tešiť zo svojej prítomnosti a dokázali vytvoriť atmosféru lásky a pohody.:-) Neterka je ešte malá a Zuzku berie takú aká je, čistými a detskými očami lásky, ktoré nerobia rozdiely, veď „nevadí, že to nedokáže, naučí sa“... Zuzka je šťastná, že má pri sebe ľudí, ktorí ju majú radi a je pre nich stále prínosom, aj keď je iná, ale predsa je súčasťou skladačky ich rodiny a bez nej by to už nebolo ono. Toľko šťastia v jednej chvíli, v jednej izbe a predsa v toľkých srdciach...:-) „ A môžem prísť Zuzku ešte pozrieť?“ ☼♥:-)
